Skutočnosť?alebo len Ilúzia???1.časť:
Úvod do Krasohlídkova
Tereza je matka Emy a Evy. Jej muž Tom zomrel na rakovinu a jej ostali
len deti. Sama to nezvládala a jej jedinou oporu bola Ema. Teraz sama
nechápe ako môžu byť Ema a Eva tak rozličné. Zo Sydney sa
odsťahovala preto aby si odýchla a urovnala vsťah medzi dcérami, Čo
s nimi táto zmena spraví?
Eva má 17 a miluje hudbu, rada hrá na gitaru. Vlastne jediné čo
robí je hra na gitare, alebo čumenie do blba. Nemá priateľov .Má
len sestru Evu s ktorou sa nerozpráva.Ona sa totiž nerozpráva s
niekym. Málokedy z nej víde jedno slovko. Jej sny sú preraziť v
hudbe, vyperoxidovať si vlasy a kúpiť si mp3 prehrávač(mama jej ho
nechce dovoliť, lebo si myslí, že to už by ich ani nevnímala,
nieže by ich teraz vnímala).
Ema má tiež 17.Zo sestrou sú jednovaječné dvojičky. Má rada
ľudí a rada sa s nimi zabáva. Je jedinou oporou svojej matky a preto
to má neraz veľmi ťažké.
____________________________________________________________
Hovorí: Eva
"Eváááá, veď tam nestoj! Poď sa s nami zabávať!" zase ziape na
celú ulicu mama. Už mi s tým lezie na nervy! Musí to robiť ešte aj
tu?V novom meste?
"No tak Eváá, poď nám aspon pomôcť doniesť tieto krabice
dnu."Hmm ..ani ma nehne...Na čo...Poradíte si aj sami...Ako vždy,nič
jej neodpoviem.Načo..Už si zvikla...Nieje to nič príjemné,keď vám
otec zomrie pred očami.Verte mi,viem o čom hovorím.Mama sa z toho
úplne zrútila.Chúďa.Starala sa o ňu len Ema.Ja som nedokázala
výsť z izby.Nedokázala som jesť.Nedokázala som spať.Len som tak
tupo zízala na stenu.Vtedy to veľmi bolelo.No teraz z odstupom
času....je mi to už jedno.Už aby sestra odišla na univerzitu a matka
sa vydala alebo čo.Aspon by mi konečne dali pokoj.Aj ked,pokoj zas t
ak nechcem,pretože ešte potrebujem do školy potvrdenie od matky,že
si môžem vyperoxidovať vlasy.Aj ked neviem na čo im to je,ked sa
málokedy objavím v škole.Ach jaj zas je to tu.Zas niečo chcú...
"Eva,láska,môžeš nám ísť pomôcť?Je toho len málo,lebo zvišok
donesú neskôr,ale rada by som mala v tom poriadok."Ach jaj tak idem,aj
ked mama nemá čo hovoriť o poriadku..Asi si nepametá na šváby čo
sme mali v starom byte.Ach,tam mi bolo dobre.Išla som von a bolo mi
jedno čo si o mne myslia...No čo už...Idem jej pomôcť zatial sa
majte!
Hovorí: Ema
"No konečne sa ti uráčilo prísť nám pomôcť!"musela som
poznamenať.Jej to teda trvalo!Nemusela chodiť vôbec!
Vôbec ju nechápem...nikto ju nechápe.A nikdy ju ani nikto
nechápal.Neviem čím to je.Odkedy zomrel otec...
Ach jaj.Toľko sa toho stalo,toľko ludí z rodiny zomrelo,tolko svadieb
sa odohralo...no ona len pozerala a mlčala.Celkovo veľmi málo
hovorí.Neviem.Ja rapocem furt.V tomto si teda podobné niesme.No
vlatne.My si niesme podobné v ničom,až na to že sme identické
dvojčatá.Ale ani to na nás nevidno,kedže Eva má tvár zamaľovanú
čiernymi šmínkami a prekrývajú ju dlhé hnedé vlasi.Ach ako jej
ich závidím...Moje sme museli ostrihať,lebo v starom byťe boli
rôzne zvieratká a aj vši.Plakala som.No stále nechápem,ako
dokázala,že ona vši nemala.Možno je to tým,že okrem spánku v byte
nerobila nič iné.Stále bola von,alebo niekde...nikto nevedel
kde.Kamošov nemala,ani chlapca.Akoby žila vo vlastnom svete.Možno aj
preto mama navrhla,aby sme sa na čas presťahovali do menšieho
mesta.No,mesta...Dedinky..Ja som ísť nechcela no mama povedala,že
ideme.Bude mi ľúto za kamošmi,a za všetkým.Za pachom ulíc
Sydney...
Hovorí: Tereza
“Kľud Ema!žiadne hádky!Dnes nie,ani inokedy.Chcem aby toto nové
mesto prinieslo k nám aj nový postoj k životu.Teda,hlavne k Evinmu
životu.A tak by som bola rada,keby sme sa nehádali.A nechcem o tom
počuť jedného zlého slova!Jasné?“dievčatá prikývli a ja som
dosiahla čo som chcela.Hádam sa to zlepší.Hned zajtra si nájdem
novú prácu,dievčatá nastúpia do školy a bude to lepšie ako v
Sydney.Eva to tu ešte nepozná.Takže hádam bude doma.Ach a ešte som
zabudla:“Dievčatá,zabudla som,asi o hodinku alebo dve príde
sťahovák s poslednými vecami.A zo servisu nám privezú auto.Tak si
nerobte veľké plány a nikam sa zatial netúlajte.To platí hlavne pre
teba Evi.“
_________________________________________________________
Po čase...
Nábytok doviezli po častiach,a tak najprv doniesli Evinu izbu.Evina
izba nebola veľká.Tak 3x4 metre – 1m štvorcoví ktorý boli schody
vonku.Keď ju Eva uvidela,a hlavne tie schody hneď v nej skreslo pár
nápadov.“Hmmm,takže v noci sa nemusím zakrádať popri maminých
dverách.Mám tu vlastné!Geniálne!Aj ked,je to dosť malá
izba!Vyriešia to trojuholníkové okná a...Na čo tu mám mať
posteľ?Stačí gauč a gitara,pár plagátov.A ked prídu s lampami,tak
tam hodím nejakú peknú lampu.A ku vchodu si dám....
Oheň áno!
Ale počkať,čo s posteľou?Hmmm...Nevizerá nič moc,zle sa v nej spí
a..Aj tak som už dlho nespala.Spálim ju,ale nejak aby to vyzeralo
nenápadne.Ak by mama zistila,že horí moja posteľ,kúpila by mi novú
a tak....
Zahádžem ju krabicami!Presne!“
po pol hodine,už postel aj z krabicami horí a Eva je šťastná,že
jej plán vyšiel.Ema ani Teresa nič netušia a oheň im nevadí.Myslia
si,že je to ohen na privítanie.
A tak sa Eva vracia do izby hrať na gitare.
A Teresa s Emou si po dlhom dni ľahajú spať.
Po dalšom čase:
Eva precitne z hudobného tranzu a ozve sa v nej hlad.Prejde do kuchyne
a cestou si všimne,že Ema sa niečo učí a matka po nej zíza.“Ako
vždy!“pomyslí si!“Matka zíza a sestra sa učí aj keď má
posledný deň voľna.Sme mi ale nenormálna skupina!“Eva málokedy
používa slovo rodina.Lebo svoju sestru a matku za rodinu
nepovažuje.Teda,ona za rodinu nepovažuje nikoho.
Hned ako si Eva vyberie z chladničky jedlo,príde Tereza a Ema a začnú si pripravovať jesť.
“Náhoda?“v mysli si povie Eva,ale nechá to tak.
Tereza si ešte stihne nájsť v počítači prácu!“No,ukladačka
šanonov,mohlo to byť aj horšie...“Trochu sklamaná ide spať.
Eva sa vracia ku gitare,pretože ako sama povedala,nespí
a Ema chvíľu pozerá televízor a potom zaspí.
________________________________________________
Ráno:
Tereza s Emou pripravujú ranajky a Eva ešte stále hrá.
O hodinu už trúbi pred domom školský autobus a Terezin odvoz do
práce.Ema nastupuje a kričí na Evu nech si pohne,a tá si až vtedy
uvedomí koľlko je hodín a beží na autobus.Najradšej by ho
nestihla,ale omyl...Stihla ho.Další nudný deň v škole.
Poobede:
Tereza príde domov skôr,pretože zle zoradila nejaké šanony a tak ju
vyhodili.Zoberie noviny a hľadá novú prácu.Zatial čo hľadá
dievčatá prídu domov.Ema oznámi mame,že poobede ide do práce a Eva
sa na mamu ani nepozrie a zamieri do izby.Zachvílu už Ema ide do
práce,Tereza sa učí nejaké veci do novej práce
a Eva mieri ku autu...A nenpadne do nho nastupuje...a štartuje...
Eva hľadá nejaké tiché miesto,kde by si odýchla.Cestou uvidí pár
ľudí,ktorý na nu pozerajú ako na zjav.Na to si už zvikla.Napokon v
škole to nebolo iné.
A v Sydney už vôbec.Aj ked tam sa každý stará o seba.Rozhodne
sa,že pôjde pozrieť do školy a potom do nejakého parku.
Škola je veľká,no má len jedno poschodieMá veľký skleník
a korčuliarsku dráhu.
Je tam aj jedáleň,ktorá poobede slúži ako jedáleň pre rôznych
zamestnancou rôznych inštitúcii
a skoro prázdna a nudná knižnica.
Celá škola je prázdna a tmavá.Biele steny,šedá podlaha.Niečo pre
ňu.Cítila sa tam príjemne,no stále tam niekto behal a tak sa
vrátila do auta a snažila sa nájsť park.Nejaký našla a tak
zaparkovala.Volal sa Jazerka....
Sadla si na lavičku a pozerala do vody.Rozmýšľala nad veľa
vecami.Nad otcovou smrťou,nad matkou,nad Evou,nmad sebou.Ked precitla
zistila ,ze je už tma a tak sa pobrala domov.
Cestou stretla chlapca.Vyzeral čudne,mal čudné,neučesané
vlasy,kockaté okuliare,nejaký zelený sveter.Vyzeral ako každý
kockatý chalan v Sydney,ale bol niečim iný.Ale čím?Zapáčil sa
jej.Povedala si,že zajtra sem zájde a možno ho stretne.Chcela ho
stretnúť. Nastúpila do auta a vrátila sa domou.
Předmět: Literatura - Místo pro vás! 
Tue Sep 25, 2007 1:02 pm
